Práve (ne)chcete čítať článok, ktorý by:
-mal ukázať, že na Slovensku Atari ST žije
-vám mal priblížiť okolnosti vzostupu a pádu tejto výnimočnej firmy
Môj príspevok sa skladá z histórie, popisu všetkých produktov, ktoré Atari vyrobilo a nakoniec ešte všetky aspoň trochu známe TOS klony(nerátam všelijaké priemyselné úpravy - tých je neúrekom).
Pre istotu uvediem aj zopár zdrojov, z ktorých som čerpal. Sú to:
-americké(Atari Explorer, ST Applications)
-anglické(ST User, ST World)
-nemecké(ST Computer, Atari Magazin)
-české(Joy AIP, ST info, Narsil, AZ Olomuoc, ZAK Praha, ST Zpravodaj)
-slovenské(Bit, AS Bratislava-Tlmače)
-vlastné(osvietenie svetou žiarou atariovou :-) )
Special thanx patrí môjmu priatelovi Rišovi, ktorý sa nič netušiac podujal preložiť mi zopár(ako to vidím ja), či skôr more(tak to vidí on) anglicko-nemeckých riadkov.
Skôr než si povieme o histórii našej milovanej firmy, pozrime sa na takého bezvýznamného podivína menom
Jack Tramiel
Dnes už 68-ročný šéf bývaleho Atari. Pochádzal z Polska a jeho dedko Jakub sa živil predajom sudov v meste Lodž. Keď mal slabý odber, dynamicky sa preorientoval na predaj uhoriek a kapusty, ktoré dával do týchto sudov.
V roku 1947 pri hladaní lepšej práce a zárobku Jack vycestoval zo svojej rodnej krajiny do USA. Počas pár rokov si vybudoval v Bronxe dielňu na opravu písacích strojov. Základ nebol najlepší, ale názov firmy už nám známy - fa Commodore.
Keďže písacích strojov na opravu bolo čoraz menej, preorientoval sa na výrobu počítačov. Firma sa pod jeho vedením búrlivo rozvíjala, pričom dosahovala miliardové obraty. Roku 1984 vystúpil z firmy Commodore, okrem iného aj pre rozdielne názory na smer vývoja ako mal hlavný akcionár fy Commodore Irving Gould.
Hneď potom kúpil živú legendu -prvú firmu v brandži elektronických videohier- Atari, v tom čase stojacu na pokraji krachu. Do firmy vložil svojich 30 000 000$ a cez udelený kredit banky ďalších 45 000 000$. Prepustil 900 pracovníkov, počet budov znížil na 3 z 50.
Tramiel bol známy svojimi populistickými výrokmi typu "Uplatnenie nápadov sa človek nenaučí na Harwarde, to si musí priniesť z domu" či "Keď idem do obchodu, pozerám sa, ako všetko funguje a ani mi nenapadne premýšlať nad tým, čo nefunguje". Bol považovaný za tvrdého a bezohladného bussinesmana. Za nič na svete by neodstúpil od vlády nad Atari - rodina má 50%, on sám 45% podielu firmy.
No ale teraz už
ATARI Corporation, Inc.
06/1972
Zápisom do obchodnej listiny zakladá Nolan Bushnell spolu s ďalším spoločníkom firmu Atari. Zápis stál každého 250$. Slovo Atari má obdobný význam v japonskej hre GO ako šach(check) v Šachoch(Chess). Znak(s oblubou nazývaný trojnožka) predstavuje horu Fuji, ktorá sa nachádza v Japonsku.
11/1972
Po pár mesiacoch výroby TV hier sa do obehu dostáva prvá komerčná videohra - Pong. Tento produkt predstavoval základ úspechu a i napriek svojej komickej jednoduchosti sa stáva o 16 rokov neskôr legendou. Ironicky, táto loptová hra bola úplným základom celého podniku.
V tejto dobe sa v jadre firmy ešte pohybovali Steve Jobs a Steve Wozniak, neskorší zakladatelia firmy Apple.
1974
Firma predstavila novú hru Home Pong. V týchto časoch sú hry stále drahé a nejdú na odbyt. Atari sa dostáva na pokraj bankrotu.
1975
Spoločnosť rapídne rastie a ročný obrat činí 40 000 000$. Atari priťahovalo pozornosť okolitého sveta, predovšetkým Warner Communication, Inc. Tento gigant v zábavnom priemysle si rýchlo všimol velký potenciál tohto nového média.
1976
Dochádza k expanzii v podobe velkovýroby lacných kremíkových čipov. Táto výroba zmenila až doposial fungujúci(z hladika peňažného) priemysel komerčných hier. Ceny hier padajú prudko dole, narastá dopyt, až naraz ďaleko prevyšuje ponuku. Vzniká množstvo firiem, ktoré postupne začínajú konkurovať a vytlačovať z trhu tých, ktorých výrobný program je už zastaralý. Jednou z nich je opäť Atari, ktorá sa dostáva do problémov. Nakoniec živoriacu spoločnosť kupuje Warner Communication za smiešnu sumu 28 000 000$(ako pre koho, že?)
1977
Atari bolo iba divíziou v mohutnej Warnerovej sieti, no nemrhal sa žiaden čas na rozvoj zábavných arkád(žial mne, ani nikomu z mojich blízkych sa nepodarilo zistiť, či pod tým myslia hry alebo automaty, či niečo úplne iné).
Bola predstavená a uvedená na trh známa hracia konzola VCS. Zostava zahŕňala konzolu a 2 joysticky na hranie hier. Samotná softwarová ponuka bola v cartridge formáte a dala sa kúpiť väčšinou cez katalógy.
1978-1981
Obdobie konjuktúry videohier. Atari sa stáva jednou z najrýchlešie rastúcich spoločností a ovláda 80% obchodnej siete s hrami.
1982
Videohry sú vo viac ako 20% amerických domácností. Spoločnosť predala viac ako 25 000 000 kusov VCS, čo jej prinieslo hrubý zisk 2 miliardy dolárov. Pomaly sa ale výroba systému VCS začína považovať za naivitu.
1983
Začína klesať predaj videohier. Podiel firmy na trhu padá na 40% a straty predstavujú 533 000 000$. Nasleduje dočasné pozastavenie prác v podnikoch.
Vyslovených bolo vela teórii, prečo sa objavil tento debakel herného priemyslu za takým obrovským úspechom v minulom roku. Všetci sa ale zhodujú, že išlo o kombináciu viacerých faktorov. Hlavným z nich bola skutočnosť, že sa verejnosť preorientovala na počítače a v porovnaní so systémomom VCS, mali počítače klávesnicu a navyše sa mohli používať aj na iné činnosti, ako na hranie hier.
A keď toto skombinujeme s Warnerovou neochotou adaptovať sa na zmenu, tak tento prepad nie je až taký prekvapivý.
02.07.1984 /tak tento dátum si musíte pamätať, aj keby ste svoje ST používali iba ako rohožku pred dverami.../
Takmer všetky aktíva a pasíva firmy Atari preberá Jack Tramiel, jeho traja synovia, 25 manažérov a skupina investorov od Warner Communication. Tramiel mal ako zakladatel spoločnosti Commodore skúsenosti v odvetví, čo dokazuje aj počítač C64, ktorý bol v priamej súťaži s modelmi rady XL. No napriek 2000 softwarovým titulom nikdy nedosiahli popularitu Commodoru. Tramiel použil svoje znalosti na analyzovanie zlyhávajúceho produktu XL a výsledok bola nová XE séria. Po úspechu VCS v sedemdesiatych rokoch malo Atari vždy podiel vo všetkých sektoroch domáceho spotrebitelského priemyslu, no nikdy nedominovalo v jednotlivom odvetví, čo ale zmenil dobrý cit Tramielovho managmentu a tak jeho snaha začala prinášať ovocie.
Nový majitel si dal za ciel znížiť cenu VCS, vylepšiť ju a pokračovať v predaji. Trh bol zaplavený konzolami od Nintenda a tak bolo treba vyvinúť niečo kvalitné. Výsledkom bol nový VCS 2600, ktorý mohol spúšťať už existujúcu softwarovú knižnicu a navyše sa predával za tretinu ceny Nintenda.
Warner so zvyškom Atari, ktorý mu ešte ostal, nejaký čas prejavoval záujem o sektor arkád, ale nakoniec ho predal Namcu, ktorý ho ešte vlastní(no, neviem, či ešte aj teraz, toto je informácia z roku 1988). Tramiel aj Namco si meno Atari ponechali, aj keď tieto spoločnosti boli úplne oddelené.
1985
Na januárovej CES Show v Las Vegas bolo predstavené prvé Tramielove STčko, ktorého distribúcia začala v júni.
Po uvedení ST série vládol názor, že to v krátkom čase Atari posilní alebo úplne rozbije. Od začiatku bol tento prístroj kontroverzný, pretože nebol kompaktibilný už s vtedy akým-takým štandardom IBM ani Apple. Táto sebavedomá nezávislosť bola jednými zvaná arogancia, ale aj podla kritiky mala viaceré prednosti. "Sila bez ceny" bol lahko zapamätatelný slogan, ktorý sprevádzal uvedenie ST na trh.
Firma predstavuje počítačový systém VCS 7800, založený na MC 68 000 a 16/32 bitovej architektúre(520 ST).
Atari začína dosahovať obrat 141 000 000$, no stále sú to straty vo výške 14 000 000$.
1986
Atari začína byť opäť ziskové a k decembru dosahuje rekordný obrat 258 131 000$, čo je o 81.8% viac. Toto tvorilo zisk 25 000 000$ oproti stratám z minulého roku.
1987
Jack Tramiel vyhlásil, že spoločnosť už splatila všetky dlhy a on sám má na konte 70 milónov $, čo je vraj najväčšia suma, akú mal dovtedy v jeho kariére.
Po odkúpení od Warnerov Atari nemalo dostatok kapitálu, ktorý by mohlo využívať. Preto sa v tomto roku rozhodli dať do obehu časť akcií, čo vynieslo 50 000 000$. Cena akcií bola na začiatku 11.5$, nekôr dokonca 14$. Získané peniaze boli použité na reklamnú kampaň.
Atari Deutschland prispelo korporácii 21 percentami so sumou 175 000 000 DM, súčastne bolo postavené prvé európske vývojové centrum v nemeckom Braunschweigu.
02/1987
Predstavený nový VCS, nazvaný XE videogame system. Mnohí odborníci sa čudovali, že má legitímne miesto v sérii produktov Atari; možno tvorcovia dúfali, že sa bude tešiť rovnakej oblube ako kedysi VCS. Spoločnosť počítala s tým, že na trhu je ešte stále miesto pre sofistikovaný herný prístroj. Dodávala sa ale k nemu okrem joystickov a svetelnej pušky aj klávesnica, takže to nebola iba "hracia mašina", ale plnohodnotný počítač. Očakávalo sa, že nahradí Segu a Nintendo, ale v tomto období sa pomaly začali producenti hier od Atari odvracať a podporovať ešte stále populárny C64 a ZX Spectrum.
04/1987
Atari oznamuje zisk o 45% vyšší, ako za to isté obdobie minulého roku. Tiež príjem za akcie vzrástol štyrikrát oproti predošlému štvrťroku 1986.
08/1987
Atari kúpilo za 67 300 000$ Federated Group, ktorá v tom čase vyzerala ako ideálne posilnenie pre jeho produkty. Pre spoločnosť to znamenalo získanie siete 65-tich obchodov na juhovýchode USA a výrobu ďalších elektronických produktov, ako kalkulačiek a minidiárov(velmi úspešné asi neboli, do ST Useru stačilo poslať obálku so známkou a jeden ste mali doma).
1988
K tomuto roku mala kalifornská materká spoločnosť v Silicon Valley asi 200 zamestnancov, z ktorých sa väčšina starala o vývoj, samotné počítače sa vyrábali v čínskom Taiwane.
Prezidentom spoločnosti je stále Jackov syn Samuel Tramiel, okrem ktorého vo firme pracovali aj ďalší jeho synovia, Leonard a Jack. Viceprezidentom pre výskum a vývoj je Shiraz M.Shivji, otec prvého 16-bitového Atari. Pôvodne zástupca pre Európu, neskôr už len pre Nemecko je Alwin Stumpf. Ďalší vedúci pracovníci boli väčšinou tí, ktorí predtým -takisto ako tlačový hovorca Sigmund Hartmann- pracovali pre Commodore.
Počítače rady ST boli po štvrtý raz časopisom Chip označené ako počítač roku.
Predaný štvrtý milión modelu ST.
Do Atari prichádza Jerry Brown, bývalý vedúci činitel IBM a TI a stáva sa viceprezidentom a generálnym riaditelom pre USA.
Atari spolu s Federated v druhej štvrtine roku vykázali čisté zisky 164 600 000$, čo je v porovnaní s tým istým obdobím minulého roku vzrast o 133%. Čo sa týkalo budúcnosti jeho firmy, bol Tramiel velmi optimistický, pretože ST predávalo celkom dobre ako v Európe, tak i Austrálii a Kanade.
Na CES Show ohlásil prezident divízie videohier Michael Katz podpísanie zmluvy s Nolanom Bushnellom, prezidentovi firmy Axlon, ktorá mala pre Atari vyvinúť nový základ pre videohry.
Keď predal Atari v roku 1976 Warnerom, založil viacero nových spoločností, z ktorých najdôležitejšia je práve Axlon, zaoberajúca sa vývojom a licencovaním videohier na automaty.
1989
Od tohto roku sa Atari začína viac angažovať v oblasti zábavného priemyslu a dáva mu prednosť pred osobnými počítačmi.
Vyvinutá nová vrecková konzola Lynx, známejšia pod menom PCES. Stala vážnym konkurentom Sege a Nintendu. Udivovala predovšetkým svojimi rozmermi, stereozvukom, farebným LCD displayom(160x102, 16/4096!!! farieb) a mnohými ďalšími vlastnosťami(napr. takt 16 MHz). Hry boli v cartridge formáte.
1991
Ďalší gamesystém - Panther. Nedočkal sa nejakého ohromného úspechu.
1992
Zastavuje sa výroba modelov 520 a 1040 STFM, ako aj všetkých Mega ST. Vyrába sa už iba STE, Mega STE a TT.
1993
Atari stálo na pokraji krachu. Na poslednú chvílu vyrobilo ale niečo, čo sa mu podarilo oddialiť bankrot - Jaguar.
Tento multimediálny systém bol ako prvý v histórii zostrojený na bázi 64-bitovej architektúry. Najprv sa hry predávali v cartridgoch, no Tramiel vyhlásil, že sa pracuje aj na CD ROM mechanike. Táto konzola bola neuveriteľne úspešná a hovorilo sa o navráte starých zlatých časov. Firemný slogan sa zmenil na "Už si sa hral na svojom Atari?", čím zrejme chcela dosiahnuť väčší dopyt po Jaguarovi, keďže z Falcona peniaze neprúdili takým tempom, ako si to vývojári predstavovali.
Spolu s Jaguarom ešte vyrobila druhú verziu Lynxu, originálne nazvanú Lynx 2. Mala zlepšené zvukové ako aj obrazové vlastnosti a išlo o najvýkonnejšiu videohru tej doby.
V tomto roku Atari znovu dokázalo, že v organizačných schopnostiach mu nie je páru. Ako každý rok, aj tento sa mal tradične konať veltrh poriadaný samotnou firmou - Atari Messe. No vďaka totálnemu chaosu a zmene miesta konania na poslednú chvílu sa po prvý raz Atari Messe nekonalo. Toto fiasko bolo umocnené faktom, že na výstavu sa prihlásil rekordný počet vystavovatelov.
09/1995
Napriek rôznym informáciam sa pôvodný termín -začiatok roku- uvedenia Jaguar CD na trh stále odkladal, až sa odložil do doby, keď oň už nikto nestál a kúpil si radšej 3DO či Playstation.
02/1996
Oficiálny bankrot firmy Atari Corp. Prispelo k tomu mnoho faktorov, ale išlo najmä o "postupnú metódu krachovania" od roku 1990. Firemná politika bola viac než očividná. Spoločnosť často nedodržovala termíny vydania toho-ktorého produktu, od roku 1992 nepracovala na žiadnej inovácii svojich výrobkov, na rozdiel od konkurenčných firiem ako Apple, NeXT či IBM.
Šéf skrachovanej spoločnosti, Jack Tramiel, si asi povedal, že jediné odvetvie, v ktorom sa im ako-tak vždy darilo, bola výroba hier. Podla posledných informácii sa teda Atari začína venovať výrobe a predaju hier na PC kompaktiblné platformy.
Práva a všetko ostatné, čo ešte zostalo z Atari kupuje firma JTS, pre Európu neznámy výrobca harddiskov.
02/1998
JTS zrejme nevie, čo s právami a tak novým majitelom sa stáva firma Hasbro, ktorá je relatívne známy výrobca hracích konzolí, ale aj mnoho iných vecí. Firma má záujem o remake niektorých známych titulov od Atari, ale nie je vylúčené, že sa pokúsi oživiť ešte stále fungujúcu Atari scénu.
Tak, a sme na konci. Dúfam, že vás tento príspevok niečím zaujal a že sa ešte pri nejakom stretneme.
MIKRO